K 77. výročiu ukončenia II. svetovej vojny

K 77. výročiu ukončenia II. svetovej vojny

K 77. výročiu oslobodenia nášho mesta sme nazreli do nášho zborového archívu. O okolnostiach ukončenia 2. svetovej vojny hovorí farárska správa za rok 1945. Okrem toho sa v tejto správe nachádzajú aj zoznamy púchovských evanjelikov, ktorí boli do týchto udalostí zapojení. Vo fotoalbumoch sa zas nachádzajú dve stránky, na ktorých sa nachádzajú vzácne zábery z 1. mája 1945, zachytávajúce príchod 1. ČS brigády. Nachádzajú sa tu aj ďalšie zábery zákopov a prekážok, z ktorých však vieme identifikovať len betónové kocky na Vieske.
Prežili sme prvý rok po slávnom slovenskom povstaní, rok skončenia druhej svetovej vojny a vyhlásenia mieru. Po šiestich rokoch krutej tyranie nemeckého panstva v Európe, ktoré sme v pomere k iným národom len v dozvukoch znášali, prišli dni po povstaní, v ktorých sa dostavili hrozné represálie po ukázaní pravej tváre zmýšľania slovenského národa „nemeckému ochrancovi“. Povstali Slováci, aby svojou obetou vykúpili lepšiu budúcnosť národu, pokoj a mier a to spôsobom, ktorému utláčateľ už jedine vedel rozumieť – otvoreným bojom so zbraňou v ruke. Urobili tak v pravý čas. Po striedavom válečnom šťastí, keď už miera bolesti a utrpenia bola naplnená, víťazná Červená armáda za prispenia ČSl. armády a partizánov v tyle nepriateľa i na fronte, oslobodila celú Československú republiku a 9. mája 1945 bol vyhlásený mier v Európe.
A aký zástoj malo slovenské evanjelictvo v boji za slobodu? To je dnes už každému jasné. Zostalo vždy verné ČSR, trpko znášalo protivenstvá a násilie utláčatela, bolo zapojené do organizovaného odboja pred povstaním a do najväčšej miery znášalo následky po jeho zatlačení do hôr. Najlepší výraz dala tomu slovenská vláda, keď rozhlasom verejne menovala slovenské evanjelictvo ako tvorcu a organizátora povstania. História bude raz hodnotiť túto dobu. Nebude však môcť obísť ani evanjelické fary, ani združenia evanjelickej mládeže bez toho, že by si nevšimla činnosti týchto na prípravách a účasti na povstaní. Kvôli pravde treba konštatovať, že naša účasť v prípravách a v samom povstaní bola vedomá a nedostali sme sa do neho „nešťastnou-šťastnou náhodou“.

Život zboru úzko súvisel so spomínanými udalosťami. Kňaz Peter Škodáček bol zapojený do tajných príprav povstania a prostredníctvom neho boli o všetkom informovaní mnohí naši združenci a ľudia k tomu povolaní. Bol tak mimo zboru celý rok. V neprítomnosti zastupoval ho kaplán Ján Eľko. Keď úrady dozvedeli sa o účasti farárovej na povstaní, nastali pre zbor smutné časy. Cirkevné budovy, fara a zborový dom, stali sa miestom nemeckého štábu v Púchove. Zapečatenie fary, jej evakuácia, vypovedanie nájomníkov zo zborového domu, intervencie po veliteľstvách – to všetko nasledovalo po sebe bleskurýchle. Kaplán musel zápasiť s nemeckým veliteľstvom o sebemenšie občianske právo. Ba ani len cirkevnú kanceláriu nechceli ponechať pre úrad. Horko-ťažko však sa ju podarilo zachrániť i pre úrad i pre byt kaplána. Poznamenať treba, že v najťažších chvíľach mnohí cirkevníci javili živý záujem o cirkev nadovšetko však predsedníctvo zboru. Veľkú smelosť ukázal obzvlášť presbyter Štefan Mako, keď bolo treba kaplánovi pomáhať pri zachraňovaní majetku farára.
Trpel nielen duchovný vodca zboru, ale aj údovia. Sloboda žiada obetí. Nežialime nad hmotnými stratami, i keď sú ony podstatnou čiastkou života. Naše spomienky vo chvíli pokoja idú za tými, ktorí položili svoje životy na frontoch, v horách a v gestapáckych mučiarňach. Im patrí najväčšia vďaka a večná spomienka.

Z nášho zboru svoje životy položili:
Ján Vrškový - 23 ročný roľník z Mostíšť, zomrel hladovou smrťou v Nemecku
František Stein - lekárnik z Púchova, zomrel v baniach v Nemecku

Slovenského národného povstania sa zúčastnili:
Štefan Janiga - roľník       
Ondrej Vrškový - roľník
Ján Poliach Kucharík - roľník    
Štefan Útly  - roľník
Ondrej Dvoriak Dolný - roľník    
Pavel Pazdernatý - roľník
Juraj Pobežal - roľník    
Pavel Michalík - roľník
Pavel Michalík ml. - roľník    
Ondrej Dvoriak Horný - roľník
Pavel Kozina - roľník    
Ondrej Pivko - roľník
Ján Galánek - roľník    
Štefan Poliach Kucharík - roľník
Adam Pitvorec - roľník    
Štefan Leško - roľník
Ondrej Jozefík - roľník, kováč      
Rudolf Jakub - partizán
Miloš Štecko - strážm.NB           
Ján Krchniak - robotník
Ján Galánek - robotník              
Ondrej Mošteňan - robotník
Peter Škodáček - evanjelický farár       
                      
V československej brigáde bojovali:
Ján Barica - partizán-parašutista
Pavel Škripec - rotník
Ondrej Kováčik - rotný
Ján Ševčík - vojak
Martin Krupa - poručík - prešiel s celou rotou k partizánskej jednotke

Pre protifašistickú činnosť väznení alebo prenasledovaní boli:
Štefan Vrskový   
Miroslav Jelčic
Ján Mikáč            
Ján Juršták
Ladislav Molitor               
Štefan Mako
Ján Kuchta          
Július Mitana
Viktor Štoll          
Pavel Mozola
Pavla Lešková
Jozef Chovanec
Peter Škodáček  


Pripravil Martin Melišík (vnuk Pavla Škripca, ktorý bojoval v ČSl brigáde)